Pre hodnoverne oživenie gajdošskej tradície na Považí, je potrebné zaobstarať presnú repliku gájd, ktoré sa tu v minulosti vyskytovali. Sú to štvorhlasné gajdy s pomocným mechom v ladení C. Originálna konštrukcia a ladenie nástroja svedčí o rozmanitosti gajdošských tradícií na Slovensku. Staré piesne by tak po sto rokoch mohli zaznieť na nástroji, pri ktorom vznikali. Gajdy sú určené pre Gajdošskú muziku Bosoráci, ktorí s nimi budú vystupovať na festivaloch a prehliadkach a budú ich predstavovať deťom na základných školách spolu s ďalšími nástrojmi, ktoré už majú.

Zámerom projektu je popularizácia folklórnych a remeselných tradícií v Kežmarku a jeho okolí pomocou pravidelných stretávaní sa v Mestskej knižnici v Kežmarku, kde by sa účastníci zoznamovali bližšie s umením a remeslami, ktoré majú veľkú a bohatú históriu a tradíciu. Projekt by ponúkal a umožňoval verejnosti využiť svoje zručnosti v praxi, ukázať ich ďalším záujemcom a prezentovať sa. Počas roku by prebiehali mesačne tvorivé dielne vždy na inú tému -napríklad: výroba sviečok z medových plátov, výšivky na krojoch, čipka, modrotlač, ľanové výrobky, pletenie z prírodného materiálu, ornamenty- maľby, keramika. Na záver projektu by vznikla publikácia, ktorá by všetky aktivity a výrobky zdokumentovala.

Cieľom projektu je vydanie publikácie o tradičnom ľudovom odeve z obce Lazany. Publikácia bude zachytávať jednotlivé súčasti krojov, ktoré sa zachovali v obci. Vydaná kniha by bola dostupná všetkým návštevníkom ľudového múzea - Zvonárike domu v Lazanoch. Má byť nápomocná všetkým, ktorí sa o ľudový odev vo svojej rodnej obci zaujímajú a chcú pokračovať v jeho šírení.

Prvotnou myšlienkou projektu bolo zozbierať čo najviac dobových fotografií, na ktorých je zachytený život obce Poniky, jej obyvateľov, výstavba a premeny v čase. Hlavným zámerom bolo vytvoriť unikátnu galériu fotografií, ktorá je záznamom doby a ktorá vypovedá o jednotlivých zmenách ovplyvňujúcich ďalšie dekády vo vývoji obce a približuje minulosť obce Poniky a jej obyvateľov.
Aby sa aktivity dostali do čo najširšieho povedomia bol využitý na propagáciu a sprístupňovanie.

Cieľom projektu je rekonštrukcia pôvodných gájd z r. 1978 posledného hornogemerského gajdoša Jána Králika z Čiernej Lehoty - priameho nositeľa ľudových tradícií, ľudového rozprávača a výrobcu ľudových nástrojov. Zhotovením nových gájd podľa originálu chce občianske združenie obnoviť dávnu tradíciu gajdošskej muziky v hornom Gemeri a naučiť hrať na tomto nástroji mladých hudobníkov.

Zámerom projektu je podpora celodenného podujatia Deň hradu Plaveč, ktorý sa organizuje už o piatykrát. Financie budú použité na prezentáciu interaktívnych remeselníkov - kožiara, krasličiara, sviečkara, pekára a kováča. Remeselníci by svoju prácu nielen prezentovali, ale priamo na mieste by návštevníkom predviedli prípravu svojich výrobkov. Keďže pôjde o interaktívnu ukážku remeselnej činnosti, záujemcovia by si budú môcť prácu remeselníka aj vyskúšať a to bez akéhokoľvek poplatku a výrobok si následne odniesť domov.

Projekt je rozdelený do dvoch častí. Prvá časť projektu - vydanie publikácie pod označením "U nás vo Vylkovcoch" je zameraná na zdokumentovanie a prezentovanie ľudových zvykov a tradícií, ktoré boli alebo sa aj doposiaľ realizujú v obci Vlkovce. Dôkazom toho je nielen predvedenie ľudových zvyklostí prostredníctvom starých audiovizuálnych nahrávok a fotografií, ale tiež prostredníctvom súčasnej činnosti OZ. Vydanie publikácie má za úlohu zviditeľniť a spropagovať tradičnú kultúru a život vidieckeho obyvateľstva v regióne Spiš pre jej súčasníkov, ale aj pre budúcu generáciu. Ďalším zámerom projektu je zakúpenie mužských čižiem ako súčasť ľudových krojov používaných OZ pri ich činnosti a vystúpeniach. Snahou tejto časti projektu je udržať a pritiahnuť mladú generáciu mládencov a mužov, ktorí majú svoje nezastupiteľné miesto v činnosti folklórnych skupín a v propagovaní ľudových zvykov v obci.

Cieľom projektu je u mladých ľudí získať záujem o hru na gajdy a archaický tanec z Veľkého Zálužia a u starších vyvolať spomienky na nositeľa tradícií a posledného profesionálneho gajdoša na Slovensku Jozefa Antalíka, ale hlavne dať do povedomia hru na gajdy a gajdošskú tradíciu.

Financie budú použité na realizáciu dvoch zážitkových workshopov pri spomienke na 120. výročie narodenia Jozefa Antalíka, gajdoša, ktorý žil v našej obci a jeho hra je dodnes vzorom pre mnohých gajdošov. Workshop bude spojený s hrou na gajdy a píšťalky a tanečného domu.

Podstatou nápadu je šírenie tradície tkania kobercov a prezentácia tohto zámeru na Prakovskom dni tradícii, ktorý spojená škola internátna pre žiakov so zdravotným znevýhodnením začala realizovať minulý školský rok. Na tomto dni bude škola realizovať prezentáciu tradičných výrobkov, ktoré vyrobili žiaci SŠI Prakovce v rôznych odboroch (záhradník, maliar, stolár, služby a domáce práce, kuchár). Žiaci sa naučia spolu s majstrami odbornej výchovy techniku tkania kobercov na krosnách a pri všetkých príležitostiach prezentovať túto tradíciu na verejnosti.

Financie budú použité na nákup detských citár, husličiek a rôznych druhov pastierskych píšťaliek. Následne deti budú pod odborným vedením lektorov nacvičovať predstavenia na rôzne vystúpenia viazané na obyčajový kalendár.

Zámerom projektu je zakúpenie krojov a ich následná expozícia vo Vidieckom dome Vlčkovce. Týmto sa priblíži nielen občanom obce, ale aj návštevníkom zo širokého okolia prezentácia tradičného ľudového obliekania. V interiéri tradičného domu budú umiestnené doplnky najmä dobové oblečenie, výšivky a ďalší inventár tak, aby miestnosti pripomínali život v obci.
V miestnostiach by sme chceli umiestniť viacero druhov krojových figurín najmä typický Vlčkovský - trnavský kroj mužský, ženský, detský a pod.

Podujatie s názvom ,, Regionálny produkt Podpoľanie® otvára svoje brány - Deň otvorených dverí Regionálny produkt Podpoľanie®“ bude spoločenským kultúrno – vzdelávacím podujatí, na ktorom budú môcť návštevníci vidieť, vyskúšať si a dozvedieť sa všetko o bohatstve kultúrneho regiónu Podpoľania. Na podujatí sa predstavia návštevníkom výrobky na tradičnom ľudovom jarmoku. Predstavia sa výrobcovia tradičnej výšivky krivou ihlou, výrobcovia drevených vyrezávaných krížov, majstri ľudového remesla výroby fujár, píšťaliek, kožených káps a krpcov. Súčasťou podujatia budú aj ochutnávky tradičných jedál obohatia zážitkové workshopy ako pečenie tradičného chleba, príprava baraniny, výroba žinčice a ovčích syrov, ktoré majú na Podpoľaní dlhoročnú tradíciu. Na podujatí budú súčasťou programu aj vystúpenia detských folklórnych súborov a detí ZUŠ tanečných folklórnych odborov fungujúcich v regióne.

Cieľom projektu je realizácia vzdelávacích odborných kurzov a školení zameraných na prezentáciu tradičnej kultúry konkrétnej lokality, alebo regionálnej oblasti pre deti na základnej škole. Projektom sa  priblížia vybrané tradičné aktivity mladším generáciám s cieľom budovania národného povedomia a hrdosti na tradície. Aktivity ako ľudová výšivka, drotárstvo či šujtáš pomaly končia ako zabudnuté a snahou projektu je ich propagácia medzi mladou generáciu na krúžkoch ľudových tradícií.

Cieľom projektu je zorganizovať jedinečné a originálne podujatie, ktoré bude kombinovať tradičné folklórne prvky – tanec a umenie, s modernými – breakdance a street art. Zdanlivo dve vzdialené kultúry, medzi ktorými je niekoľkogenračný rozdiel majú toho veľa spoločného. Horehronský odzemok až nápadne pripomína brooklynský breakdance, a farebnosť a originalita folklórnych vzorov je skvelým námetom pre najlepších street art umelcov.

Obec Lošonec je malá obec, mimo centrálnych zón akéhokoľvek terénneho výskumu. Napriek tomu, že má potvrdenú bohatú archeologickú a historickú minulosť, je i etnologicky a folkloristicky zaujímavou lokalitou. Mnohé tradície upadajú do zabudnutia a preto miestna samospráva má ambíciu ich revitalizovať, avšak na vedecky podložených základoch. Projekt je zameraný na vytvorenie vlastivednej monografie o obci s cieľom zachytiť posledné živé prejavy kultúrno - historických reálií obce a to formou vlastivedného spracovania so špeciálnym dôrazom na kvalitatívny etnografický a historický výskum.

Severná oblasť Slovenska, región Orava, sa formovala ako historický región na základe určitých historických, kultúrnych, sociálnych či politických faktorov. Orava aj
v súčasnosti ponúka mnoho podôb tradičnej ľudovej kultúry, či už ide o prejavy duchovnej alebo materiálnej kultúry, ktorá sa v rámci jednotlivých častí Oravy diferencuje.
Zámerom nápadu je prezentovanie a priblíženie týchto špecifík mladej populácii Oravy, teda žiakom základných škôl, prostredníctvom vytvorenia publikácie - pracovného zošita, s edukačným charakterom o tradičnej ľudovej kultúre regiónu. Pracovný zošit tým nadviaže na projekt Maľovaný kraj z roku 2015, ktorý sa zameriaval na vzdelávanie mládeže v oblasti ľudovej kultúry Žilinského kraja.

Hlavným cieľom projektu je príprava a realizácia celovečerného programu ženskej speváckej skupiny KAMARÁTKY, ktorá reprezentuje turčiansky folklór. Tomu bude predchádzať terénny výskum a naštudovanie spevácko-tanečných čísel z viacerých obcí Turca. K tomu je zároveň potrebné zhotoviť turčianske kroje podľa zachovalých informácií. Zámerom je aj to, aby bol naštudovaný hudobný materiál prezentovaný na rôznych podujatiach v rámci regiónu a Slovenska. Cieľom je aj pokračovať v edukačnej činnosti a pripraviť výchovné koncerty pre žiakov základných škôl.

Obec Liptovské Sliače je obcou s bohatou folklórnou tradíciou, ktorá žije aj v 21. storočí. Obec do súčasnosti nedisponuje ucelenou zbierkou tradičného odevu. Zámerom nápadu je zdokumentovať, uchovať a zdigitalizovať podoby ženského tradičného odevu od detstva až po starobu v povojnovom období z tejto obce. Výstupom nápadu je vytvorenie digitálnej zbierky fotografií ženského tradičného odevu v Liptovských Sliačoch v dvoch podobách- odborná digitalizácia odevu a umelecká fotografia. Ďalším výstupom nápadu je výstava umeleckých fotografií spojená s etnologickou prednáškou a prezentáciou odbornej digitalizácie odevu. Pre širokú verejnosť bude realizovaná výstava z fotografií v tradičnom prostredí spracované starou fotografickou technikou- kyanotypie, čím sa vytvorí priestor aj pre prednášku o tomto zabudnutom spôsobe spracovania fotografií a tvorivú dielňu pre záujemcov o zoznámenie sa s ňou.

Zámerom projektu je vytvoriť praktickú zbierku Zázrivských ľudových piesní. Existuje veľa dobových fotografií, ale chýba práve hudobná stránka nehmotnej kultúry.
Primárnym cieľom je oživiť zázrivský hudobný štýl. Cieľom je taktiež zozbierať piesne z rôznych zdrojov, zdigitalizovať ich, spracovať a následne ich zinventarizovať, katalogizovať. Sekundárnym cieľom je tieto spracované materiály poskytnúť širokej verejnosti na webovej stránke formou nôt, heligonkových zápisov, textov, audio nahrávok či inštruktážnych videí.

Zámer projektu je zakúpenie detských hudobných nástrojov pre potreby fungovania detskej ľudovej hudby pri DFS Bambuchy v Gemerskej Polome. Následne budú deti nacvičovať svoje vystúpenia, ktoré budú prezentovať na miestnych podujatiach.  Jednou z kľúčových potrieb každého folklórneho kolektívu je spolupracovať s muzikou, ktorá dokáže prebrať a naďalej uchovávať tradičný spôsob hry, regionálne piesne a celkový štýl hudby. V spolupráci s miestnymi muzikantmi, pedagogickými zamestnancami školy i pedagógmi ľudovej školy umenia v Rožňave je cieľom takúto hudbu z najmladších členov detského súboru vychovať.

Zámerom projektu je príprava a realizácia celovečerného umeleckého predstavenia FS Ruthenia a hostí pod názvom Zem zasľúbená. Program bude scénickým tanečno-hudobným spracovaním námetu presídľovania obyvateľstva Slovenska po II. svetovej vojne. Cieľom projektu je umelecky stvárniť menej známe obdobie našej histórie a osudy ľudí, ktorí odchádzali zo svojich domovov za pomyselne lepším zajtrajškom. Ideovým východiskom je potreba scénického umeleckého stvárnenia menej známeho obdobia dejín našej krajiny, ako i menej známeho a málo spracúvaného folklórneho materiálu z hraničných oblastí. Umeleckým prínosom je prezentácia menej známych foriem hudobno-tanečného dedičstva v kontexte takmer neznámych dejinných udalostí, ktoré ovplyvňovali nielen tradičný spôsob života, no predovšetkým konkrétne ľudské osudy.

Zámerom projektu je naučiť miestnych mladých muzikantov čo najautentickejšie interpretovať kokavské piesne a zachovať kontinuitu ľudovej hudby v Kokave nad Rimavicou. Cieľom projektu je doplniť chýbajúce hudobné nástroje do základnej výbavy a následne zorganizovať na pravidelnej báze kurzy pre mladých muzikantov. Študenti budú rozdelení podľa nástrojov na tri skupiny – huslisti, basisti a kontráši a cimbalisti. Raz za mesiac sa budú všetci stretávať na spoločných zhrávkach. Spolupracovať budú s miestnymi interpretmi ľudových piesní. To, čo sa naučili, predstavia v rámci vystúpení folklórneho súboru Kokavan na domácej pôde, ako aj na iných ďalších vystúpeniach a festivaloch.
Súčasne s kurzom sa zostaví brožúra o muzikantských rodinách z Kokavy nad Rimavicou, ako aj o priebehu projektu Dudanie 2018.

Zámerom nápadu je podpora podujatia Šalianske obyčaje III, prostredníctvom ktorého chcú organizátori priblížiť Šaľanom život ich predkov. Prioritou projektu je aktívne zapojiť deti, mládež a verejnosť do realizácie programu formou Tanečnej školy - kurzu ľudových tancov. Vďaka tomu sa oboznámia s tancami, piesňami a tradíciami v Šali. Následne sa aktívne zapoja do programu Šalianske obyčaje III. Tento rok sa bude zaoberať tematikou tradičnej šalianskej svadby - zvyky a obyčaje, šalianske nárečie, svadobný ľudový odev, kroje, tance a piesne. Cieľom podujatia je oživiť a ukázať deťom, mládeži a širokej verejnosti tradičnú svadbu v Šali a na Matúšovej zemi. Organizátori pri príprave programu spolupracujú so základnými a strednými školami v Šali.

Finančná podpora bude smerovať na podporu aktivity Streetfolk, ktorá bude súčasťou Festivalu študentského remesla na Kežmarkom hrade. Študenti z učebných odborov krajčír a výroba konfekcie budú súťažiť na tému moderné trendy s prvkami s nádychom folklóru a tradičného slovenského umenia pod názvom Streetfolk.
Zároveň sa vytvorí expozícia remeselných výrobkov zo zapojených škôl do súťaží. Vytvorené výnimočné modely "staré s novým" budú vystavené spolu so zbierkou krojov, historických predmetov ako stolárske náradie, krajčírske, tkáčske, drotárske a iné remeslá. Folklór zažíva momentálne veľký boom, preto zapojení žiaci začali tvoriť oblečenie s folklórnymi motívmi, ručne vyšívanými vzormi, modrotlač, zakomponované šperkárske- drôtikárske prvky, šitá čipka, makramé, uzlíková výšivka a iné techniky. Súťaž bude verejná na Kežmarskom hrade.

Zámerom projektu je uchovať a sprístupniť kultúrne dedičstvo obce, zachytené na starých fotografiách.
Z rodinných zbierok na účely projektu budú zapožičané fotografie, na ktorých sú zachytení ľudia v sviatočných krojoch pri rôznych príležitostiach, pri tradičných zvykoch, ale aj v pracovnom odeve pri rôznych druhoch roľníckej práce. Fotografie sú vďačným zdrojom poznania spôsobu života ľudí v dobe, v ktorej vznikali. Fotografie budú preskenované, upravené a následne vytlačené s krátkym popisom v rusínskom, slovenskom a anglickom jazyku. Fotografie budú z tlačené na banneroch z kvalitného materiálu, aby mohli byť použité aj v exteriéri. Sprístupnenie na verejnom mieste podnieti stretávanie sa občanov, diskusiu, spomienky a bude inšpirovať k ďalším aktivitám.

Finančná podpora je určená na realizáciu detského tábora. Zámerom a cieľom tábore je dať deťom viac pohybu, rozvíjať ich talent - priučiť ich tancu, spevu, priviesť ich k našej tradičnej slovenskej ľudovej kultúre a utužiť v deťoch pocit priateľstva a spolupatričnosti. Hlavným výstupom projektu je interaktívne vzdelávanie detí o našej tradičnej ľudovej kultúre. To všetko zábavnou formou. Výstupom projektu bude tiež záverečné predstavenie zúčastnených detí pre rodinných príslušníkov, obyvateľov obce ako aj širokú verejnosť. Vystúpenie sa bude konať priamo na pódiu amfiteátra vo Východnej a deti predvedú všetko, čo sa počas tábora naučili.

Zámerom nápadu je podpora podujatia Hrnčiarska slávnosť, ktoré oživuje a zachováva keramickú tradíciu Trstenej. Spája v sebe o ľudovú, osvetovú a aj odbornú časť. Súčasťou podujatia, ktoré trvá dva dni, sú výstavy na tému remesiel a prezentáciu hrnčiarstva a trstenskej keramiky. Počas podujatia sa konajú tvorivé dielne, ukážky keramického remesla, atrakcie pre deti súvisiace s hlinou, keramikou, hrami starých otcov a tradičný remeselný jarmok. Cieľom projektu je prezentácia, propagácia a šírenie umeleckej tvorby hrnčiarstva a keramikárstva. V rámci slávnosti bude vyhlásená súťaž o najkrajší výrobok z hliny, ktorý bude hodnotiť porota zložená z obyvateľov a návštevníkov mesta. Celý program dopĺňa vystúpenie prevažne folklórnych súborov.

Finančná podpora bude použitá na tvorbu sekcie s funkčnou videohrou  na stránke www.krizomkrazomfilm.sk. Cieľom je pritiahnuť k projektu širšiu divácku/ užívateľskú verejnosť. Retro videohra má potenciál upútať práve vďaka vyšívaným textúram, ktoré ďalej rozvíjajú zvedavosť a fantáziu ohľadom využitia tradičných remeselných techník. Videohra bude prenosná aj na mobilné zariadenia iPad/smartphone, čím vytvára pre každého lákavú šancu "mať vo vrecku kúsok remesla", navyše s motiváciou vracať sa k nemu formou hravej kratochvíle. Projekt mení nostalgický vzťah k tradičným hodnotám na aktuálne lákadlo, prináša zábavu a najmä nový pohľad na tradičnú ľudovú tvorivosť.Inovatívny charakter projektu má verejnoprospešný prínos s cieľom pobaviť, inšpirovať a nenásilne popularizovať tradičné remeslo medzi nezávislými cieľovými skupinami.

Zámerom projektu je vzdať hold životu a dielu rodáka z Hriňovej - profesorovi Štefanovi Nosáľovi. Oboznámiť a sprístupniť širokej verejnosti miesto, kde sa profesor narodil a kraj, ktorý formoval jeho postoje k folklóru a tradičnému spôsobu života. Cieľom projektu je sprístupniť širokej verejnosti miesto, kde stál rodný dom prof. Štefana Nosáľa.
Na danom mieste budú osadené lavičky, informačné tabule s textami o Štefanovi Nosáľovi a súčasťou projektu bude aj putovná výstava.

Finančná podpora bude použitá na realizáciu piatich predstavení divadelno-tanečného projektu s živou hudbou, Folklore not war..V roku 2018 uplynie 100 rokov od konca prvej svetovej vojny - udalosti, ktorá zmenila dovtedajšie myslenie a vnímanie sveta, ľudského života a cti. V prvej svetovej bojovali aj obyvatelia dnešného Slovenska, o čom svedčia zachované rozprávania pamätníkov a piesne a básne ľudovej tvorby z rôznych regiónov. Práve tieto dobové folklórne pramene slúžia ako inšpiračné východisko pri tvorbe inscenácie Folklore not war. Súčasnému mladému divákovi tak prostredníctvom originálnej hudby, spevu a tanca prinesieme informáciu o zážitkoch našich pra-pra-pra starých rodičov a ukážeme mu, že folklórny materiál dokáže veľmi živo komunikovať aj so súčasným umením.

Cieľom projektu je spropagovať čaro tradičnej ľudovej kultúry prostredníctvom viacerých podujatí ako napríklad- Slatinský jarmok , tvorivé dielne.
a na tlač a prezentáciu knihy "U nás doma" - vydanej pri príležitosti výročia narodenia Terézie Vansovej - kniha je venovaná tradičným jedlám a spomienkam občanov na život v obci najmä v minulom storočí,
Súčasťou aktivít budú aj ochutnávka vybraných jedál pripravených podľa zozbieraných receptov z knihy U nás doma a sprievodné hudobno-tanečné a spevácke vystúpenie žiakov základnej školy,
Výstupom bude aj vytvorenie pracovných listov pre potreby vyučovania regionálnej výchovy na 1. stupni ZŠ so zameraním na ľudové zvykoslovie (zvyky, piesne, ľudový odev, a pod.)

Finančná podpora bude použitá na  zdokonalenie novouhorského hudobného štýlu členmi ĽH FS Ponitran v súvislosti s tvorbou nového profilového programu folklórneho súboru Ponitran, ktorý bude uvedený v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre, prostredníctvom hudobných workshopov s lektormi Michalom Nogom a Michalom Zelinkom. Myšlienkou programu bude predstavenie štyroch tanečných oblastí Slovenska v kompaktnom celovečernom programe, avšak každá z oblastí, ktorá bude predstavená samostatným choreografickým celkom, má okrem toho vlastnú myšlienku, námet a svoj vlastný príbeh. Inšpiráciu budú realizátori čerpať z oblastí Ponitria a Podunajska, Požitavia, Horehronia a Šariša - na hudobný štýl spomínaných regiónov budú hudobné workshopy zamerané.

Cieľom nápadu je rekonštrukcia izby ľudových tradícií , kde bude vytvorená expozíciu predmetov používaných našimi predkami v minulosti ( kroje, výšivky, predmety dennej potreby, nábytok ...). Izbu bude využívaná ai ako súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu pri regionálnej výchove a tiež na organizovanie rôznych podujatí, ktoré by prispeli k výchove k úcte k nášmu ľudovému umeniu. Návštevníci izby sa viac dozvedia o dejinách svojho regiónu.

Cieľom nápadu je realizácia programu, v ktorom sa budú prezentovať 3 organizačné zložky pre obyvateľov našej obce tak, aby bola kontinuálne prepojená ľudová kultúra a tradície cez detské hry, nárečie, piesne i tance polhorskej histórie. Toto vystúpenie bude akýmsi prierezom  zachovaného bohatstva. Vlastnoručne vyrobenými pomôckami/nástrojmi, náradím- cepy, kosa, hrable, mliečniky, maselničky, košíky, tkaním koberčekov na krosnách/, ktoré sa budú pripravovať na hodine techniky, regionálnej výchovy, pracovného vyučovania a výtvarného odboru za pomoci remeselníkov z obce, zakúpením jednotných krojov a stretnutiami s pamätníkmi, ktorí by posiľnili a hlbšie vryli do srdca našich detí a žiakov lásku k svojej histórii.

Zámerom nápadu je už po desiaty rok zorganizovať folklórne podujatie spájajúce generácie Papradnianskej, Púchovskej, Maríkovskej a Štiavnickej doliny prostredníctvom koreňov, ktorými sú tradičná valašská ľudová kultúra, umenie a folklór. Originálnosť a a inovatívnosť podujatia spočíva v zdôraznení významu píšťalkárskej tradície, predovšetkým zameraním na pôvodný archaický spôsob výroby a hry na rífovú píšťalu v Brvništi.  Pridanou hodnotou pripravovaného ročníka bude inovatívne spojenie seminára, workshopu s ukážkami výroby píšťal a folklórneho podujatia venovaného rífovej píšťale s najvýznamnejšími odborníkmi a výrobcami slovenských ľudových hudobných nástrojov, ktorí nielen predvedú výrobu a hru ale aj teoretické vedomosti.

Cieľom projektu „Tradičná hudba horného Spiša“ je nahratie vybraných piesní a melódií, ktoré sa zachovali v obciach v oblasti tzv. horného Spiša a následné vydanie zvukového nosiča. Ide najmä o obce Lendak, Ždiar, Haligovce, Mala Franková, Veľká Lesná, resp. o obce, ktoré disponujú pramenným hudobným materiálom.
Pramenný hudobný materiál obsahuje materiál z odborných výskumov a z výskumov členov ľudovej hudby Magura.
Zvukový nosič, ktorý by bol zameraný na oblasť horného Spiša, nebol doposiaľ vydaný, preto bude tento projekt veľkým prínosom.

Zámerom je zachytenie a zachovanie autentickej husľovej interpretácie Jozefa Valigurského na CD s piesňami, ktoré boli v jeho repertoári ešte v 50-tych rokoch minulého storočia a na ktoré sa postupne zabudlo. Cieľom projektu je taktiež zachrániť - opraviť najstarší sláčikový nástroj v obci, približne 120 ročné violončelo, na ktorom sa hralo v regióne v prvej polovici 20. st. Kvôli autentickejšej nahrávke piesní na CD, je potrebné spomínané violončelo opraviť, keďže je už 50 rokov  v havaríjnom stave a nehrá sa na ňom.

Zámerom projektu je v obci Podhorie podporiť a udržať ľudové zvyky, tradície a folklórne cítenie, prostredníctvom špecializovaného terénneho výskumu zameraného na miestnu tradičnú hudbu a tanec, popri tom tiež na zvyky a tradície, odievanie, ktoré s tým úzko súvisia. Obec sa dlhodobo snaží uchovať duchovné dedičstvo svojich predkov. Generácia, ktorá si ešte pamätá čo naši predkovia robili v priebehu roka, aké zvyky dodržiavali, aké piesne sa spievali a aké tance sa tancovali, už pomaly vymiera. Obec chce spraviť obecnú edíciu Kultúrne dedičstvo obce Podhorie, v rámci ktorej by sme chceli každoročne vydať minimálne jednu publikáciu (napr. ľudové piesne, zvyky, miestne jedlá, výšivky a textílie ľudového odevu, atď). Ku každej je potrebné zozbierať dostatočné množstvo materiálu od obyvateľov obce. V rámci tohto projektu by sme chceli zozbierať najmä materiál a podklady k hudbe, tancu, piesňam a sčasti sa k tomu viaže i odev.

Zámerom celého projektu je vydanie folklórneho notového materiálu, ktorý by mal pomôcť pri výučbe v predmetoch: Hra v ľudovej hudbe, hra v ľudovom orchestri v základných umeleckých školách a detských folklórnych súboroch.
Táto hudobná literatúra bude mať dve časti.
Jedna časť bude vychádzať a čerpať z novo nahraného CD ZUŠ Stožok "Z pokolenia na pokolenia". Zvukové stopy budú v notovej podobe zapísané po jednotlivých hudobných nástrojoch do svojich partov. Druhá časť sa bude venovať špecifikám výučby v predmete Ľudová hudba akými sú:
samotný nácvik v praxi, základné problémy pri výbere hudobného materiálu, spracovanie ľudovej piesni.

Cieľom projektu je realizácia hĺbkového etnologického terénneho výskumu zameraného na tradičnú pastiersku kultúru stredného Spiša, kde doposiaľ nebol realizovaný dôkladnejší výskum zameraný na danú problematiku. Terénny výskum vyústi do tvorby dokumentárneho filmu a reprezentačnej brožúry venovanej ovčiarskej kultúre stredného Spiša, predovšetkým mikroregiónu Levočských vrchov. Zámerom je zachytiť vedomosti poslednej žijúcej generácie bačov a ovčiarov, ktorá zažila tradičné formy salašníctva. Film bude prezentovať špecifiká ovčiarskej kultúry stredného Spiša, ovčiarskych obyčají, hudobného a tanečného pastierskeho folklóru a materiálnej kultúry spojenej s tradičným salašníctvom.

Cieľom projektu je podporiť, pripomenúť a oživiť zabudnutú detskú hru. Ide o inovatívny projekt rozvíjajúci živú miestnu a regionálnu kultúru.
Piga patrila medzi jarné hry detí nielen v Novohrade či Malohonte, kde sa spomína v obecných a školských kronikách. Piga je jednak názov hry a je to aj názov dreveného kolíka, z oboch strán zastrúhaného, zašpicateného.
V rámci oživenia zabudnutej hry by sa návštevníkom ukázal spôsob hry a bodovania. Zaujímavosťou projektu bude, že hru predvedú ešte žijúci „pamätníci“, teda hráči, ktorí ju vo svojom živote reálne aj hrávali. Vyskúšať si to bude môcť každý záujemca, pod dohľadom rozhodcov a na vopred vymedzenom priestore.
Pre divákov je, ako atrakcia, pripravená možnosť vyrobiť si vlastnú pigu a čibak, všetko v rámci tvorivých dielní viacerých remeselníkov, ktorí sa zaoberajú drevom. Ďalšou atrakciou je pokus o zápis do Knihy slovenských rekordov – najdlhšie vyhodenie pigy.